Kritika bolí ako popálenina: Ako dávať spätnú väzbu, ktorú mozog neodmieta

Vedeli ste, že keď niekomu dávate kritickú spätnú väzbu, jeho mozog to vyhodnocuje podobne, ako keby sa išiel dotknúť rozpálenej platne? Neuroveda potvrdzuje, že pri konfrontácii sa aktivujú rovnaké okruhy, ktoré spracúvajú fyzickú bolesť. Práve preto vo firmách tak často konštruktívna debata zlyháva. Podvedome sa chceme vyhnúť bolesti, a tak spätnú väzbu buď odkladáme alebo ju obalíme do takej vrstvy „konverzačnej omáčky“, že jej podstata zanikne.

V Akadémii kritického myslenia (AKM) však vieme, že zvládnutá spätná väzba nie je len „milý bonus“, ale najžiadanejšia zručnosť vo firmách. A máme na to aj tvrdé dáta. Náš unikátny prieskum na vzorke 500 zamestnancov z vyše 100 firiem pôsobiacich na Slovensku ukázal, že to, čo vnímame ako „problémy v komunikácii“, je v skutočnosti nedostatočne rozvinutá kultúra spätnej väzby vo firmách. Keď sme analyzovali autentické odpovede ľudí, zistili sme, že čísla a kategórie v prieskume priamo súvisia s tým, že správna spätná väzba je pre nás výzvou.

• 41,5 % ľudí v našich firmách trápia nezvládnuté emócie a konflikty: Toto číslo je priamym dôsledkom toho, že spätnú väzbu odkladáme, až kým v nás „nebuchnú emócie“ a konflikt eskaluje.
• 32,6 % bojuje s nedorozumeniami a neistotou: Keď manažéri nedávajú jasnú spätnú väzbu napríklad o tom, kde sú hranice kompetencií, ľudia fungujú v hmle. Práve absencia spätnej väzby často vedie k pasivite v štýle „urobím len to, čo mi povedia“.
• 77,3 % zamestnancov pritom úprimne túži po férovej komunikácii: Nechcú vyhrávať diskusie, chcú jednoducho vedieť, na čom sú a či robia svoju prácu dobre.

Navyše, keď sa o problémoch nehovorí otvorene, vzniká takzvaná „kuchynková kultúra“. Lektor AKM Jakub Kobela upozorňuje, že ak sa veci nepovedia na porade, vyventilujú sa neformálne pri káve či cigarete, čo v tímoch vytvára vrstvenie mýtov, tichú vojnu a nepochopenie.

Spätná väzba nie je tabuľka, ale vzťah

Naša lektorka a expertka na komunikáciu Hana Skljarszka hovorí že „spätná väzba je ako zrkadlo. Keď sa doň pozrieme, nemusí sa nám páčiť, čo vidíme. Ale ak sa mu vyhneme, neznamená to, že sa problém stratil“.

Hana zdôrazňuje, že najväčšou chybou je snaha oddeliť profesionalitu od ľudskosti. „Spätná väzba sa deje medzi dvoma nervovými sústavami, nie medzi dvoma pozíciami v hierarchii“. Ak medzi ľuďmi nie je vybudované bezpečie, spätná väzba sa jednoducho nestane. Niekedy je dokonca potrebná úprimná „facka realitou“, priama kritika, ktorú si dokážu dať len kolegovia, ktorí si dôverujú.

Tri rýchle rady ako väzbiť správne

Spätná väzba nie je vrodený talent, je to tvrdý návyk, ktorý v AKM učíme cez konkrétne zručnosti:

1. Mierte na proces, nie na identitu: Namiesto vety „Si nespoľahlivý“ (útok na integritu, ktorý mozog vypne) povedzte: „Včera sme sa dohodli na termíne o desiatej, výstup prišiel poobede a mne to narušilo plánovanie“.
2. Počúvajte, aby ste pochopili, nie aby ste odpovedali: Hana radí začať aktívne počúvať a parafrázovať: „Chápem správne, že tvojím hlavným problémom v tomto procese je…?“.
3. Pýtajte si aj tú negatívnu: Ukážte, že spätná väzba má zmysel. Keď manažér vyzve kolegu, aby kontroloval, či naozaj mení svoje správanie, buduje tým brutálnu mieru dôvery.

V AKM sme na spätnú väzbu experti

Tejto téme sa venujeme už 10 rokov. Našimi rukami prešlo vyše 180 organizácií vrátane TOP 10 firiem na trhu. Naši lektori majú priemerné hodnotenie 9,65 z 10 a až 96 % účastníkov s nami chce spolupracovať opakovane.