Irena Zatloukalová bude o svojich skúsenostiach hovoriť aj ako spíkerka na konferencii ReThink 2026, ktorá sa uskutoční v utorok 29.9. v Starej tržnici v Bratislave.
Až pätina ľudí môže byť neurodivergentná. Pod tento pojem patria napríklad ľudia na autistickom spektre, s ADHD, dyslexiou, dysgrafiou či dyskalkúliou. Ich mozog jednoducho spracúva informácie a podnety inak. V pracovnom prostredí to môže prinášať komplikácie, ale aj schopnosti, ktorých hodnota môže v ére umelej inteligencie výrazne rásť.
Odhady Deloitte hovoria o 10 až 20 % svetovej populácie neurodivergentných ľudí. Napriek tomu, že majú rôzne talenty, na pracovnom trhu často nevyužité. Obzvlášť výrazné je to pri autizme. Prieskum Deloitte odhaduje, že v USA je až 85 % ľudí na autistickom spektre nezamestnaných. Do štatistiky navyše vstupujú len diagnostikovaní ľudia.
Pre firmy je to zaujímavý paradox. Práve v čase, keď potrebujú pracovať s obrovským množstvom dát a kontrolovať výstupy AI, môžu byť niektoré schopnosti neurodivergentných ľudí mimoriadne cenné. Problém nastáva, keď takéhoto človeka firma nedokáže prijať, pochopiť alebo mu vytvoriť podmienky, v ktorých dokáže svoje schopnosti využiť.
„Firmy nie sú pripravené na AI, ktorá prichádza, pretože je to celé o otvorenosti, zvedavosti, kritickom myslení a komunikácii,“ hovorí Irena Zatloukalová zo spoločnosti Diversight, ktorá zamestnáva ľudí na autistickom spektre aj pri dátovej práci spojenej s AI.
Niektorí ľudia na autistickom spektre majú veľmi dobrú schopnosť sústrediť sa na detail, vyhľadávať vzorce či venovať sa repetitívnej činnosti, pokiaľ ich zaujíma. Neplatí to univerzálne pre každého, no práve na týchto individuálnych silných stránkach stavia Diversight.
Firma využíva neurodivergentných kolegov napríklad pri príprave a kontrole dát, na ktorých následne pracujú AI aplikácie a automatizácie.
„Predstavte si databázu so 150-tisíc záznamami. Ak na nej chcete postaviť firemného AI asistenta, či firemného chatbota, potrebujete vedieť, že ho kŕmite správnymi dátami. Niekto musí dáta prechádzať, hľadať nezrovnalosti a vzorce, odhaľovať chyby a niekedy päťkrát skontrolovať tú istú vec,“ hovorí Irena Zatloukalová. „Čím dôležitejšie je, aby dáta boli presné a pravdivé, tým viac potrebujete človeka, ktorý dokáže udržať pozornosť pri rutinnej, ale dôležitej činnosti.“
Je to konkrétny príklad princípu human in the loop. Ani pri pokročilej automatizácii sa zo systému nestráca človek. Naopak, jeho úsudok a schopnosť overovať správnosť výsledkov zostávajú podstatnou súčasťou procesu. V Diversight neurodivergentní kolegovia pomáhajú dáta čistiť a následne validujú aj výstupy AI modelov.
Aj v Akadémii kritického myslenia (AKM) považujeme práve ľudský rozmer za jednu z kľúčových tém nastupujúcej éry AI. Kvalitné modely potrebujú k sebe ľudí schopných kriticky posúdiť jeho vstupy aj výstupy a vedieť, kedy stroju veriť a kedy ho kontrolovať.
Vzťah medzi AI a neurodiverzitou však funguje aj opačne. Umelá inteligencia môže niektorým ľuďom pomáhať prekonať prekážky, ktoré im doteraz komplikovali bežný pracovný deň. Technológia tam môže pomôcť zlepšiť aj firemnú kultúru, ak vieme ako s ňou komunikovať.
Ak človek na autistickom spektre dostane zadanie vo forme, ktorej nerozumie, môže si pomocou AI nechať informácie preformulovať alebo z nich vytvoriť vizuálnu pomôcku. Človek, ktorý potrebuje písomné inštrukcie, si môže nechať vytvoriť zápis zo stretnutia a následne si so šéfom overiť, či zadaniu správne porozumel.
Zamestnávateľ či manažér tak nemusí pre každého pracne vytvárať individuálne pomôcky porozumenia. Môže ľuďom poskytnúť nástroje, pomocou ktorých si časť pracovného prostredia prispôsobia sami.
To však neznamená, že technológia nahradí dobrého manažéra. Práve naopak.
Podľa Ireny Zatloukalovej nová situácia kladie na manažérov vyššie nároky. Musia lepšie vedieť, koho majú v tíme, čo konkrétny človek potrebuje na dobrý výkon a ako s ním komunikovať.
V Diversight preto používajú napríklad Manual of Me, jednoduchý „návod na seba“. Do tohto rozhrania človek popíše, čo potrebuje na dobrý výkon, čo ho dokáže vyviesť z miery, čo mu pomáha, ako sa správa v strese alebo ako vyzerá jeho dobrý deň.
Aj tu už môže vstúpiť AI. Ak má manažér tieto informácie k dispozícii ako bezpečne spravovaný zdroj, môže mu nástroj pomôcť premyslieť si, ako pristúpiť ku konkrétnej situácii a konkrétnemu zamestnancovi, aby „boli v pohode“. AI môže strážiť aj jednoduché manažérske pravidlá. Napríklad aby pravidelné 1:1 stretnutie s kolegom nevypadlo z kalendára, ale v prípade kolízie sa iba presunulo.
Technológia teda môže manažérovi pomáhať. Najskôr však musí rozumieť tomu, čo má technológia strážiť a prečo.
Práve tu sa skúsenosť Diversight stretáva s tým, čo vo firmách dlhodobo trénujeme v AKM. Komunikácia, schopnosť počúvať, správne sa pýtať, dávať zrozumiteľnú spätnú väzbu a presne formulovať zadania budú s nástupom AI ešte dôležitejšie.
Neurodivergentní ľudia podľa Ireny Zatloukalovej často zosilňujú potreby, ktoré v rôznej miere máme všetci. Veci často hovoria na rovinu, bez ohľadu na hierarchiu. Je to v poriadku, keď im rozumieme. Navyše, často ide o detaily, ktoré môžu zlepšiť firemnú kultúru. Mnohé úpravy pracovného prostredia pritom nemusia byť komplikované ani drahé.
Pre neurodivergentných ľudí nie sú iba technické. Ľudia sa obávajú aj negatívneho vnímania zo strany nadriadených a odmietnutia požadovaných úprav pracovných podmienok.
Problém môže vzniknúť ešte pred prvým pracovným dňom.
Klasický pohovor totiž často testuje aj schopnosti, ktoré s budúcou prácou nemajú veľa spoločného. Small talk, očný kontakt či schopnosť okamžite odpovedať na abstraktnú otázku typu „Kde sa vidíte o päť rokov?“ môžu byť pre človeka na autistickom spektre náročné.
Irena Zatloukalová opisuje, že aj pri jednoduchej otázke sa takému človeku môže v hlave otvoriť množstvo možných interpretácií. Chvíľu mlčí, odpoveď nemusí pôsobiť dokonale a recruiter môže nadobudnúť pocit, že kandidát nie je vhodný. Firma pritom možno práve vyradila človeka s výnimočnou schopnosťou robiť prácu, ktorú potrebuje.
Irena Zatloukalová zároveň upozorňuje na druhú stranu technológie. Vo svojej praxi sa stretáva s častým javom, že napríklad ľudia na spektre majú sklon vnímať AI ako kamaráta a autoritu, s ktorou si vytvárajú vlastný obraz reality.
Práve tu vstupuje do hry kritické myslenie.
Používateľ musí rozumieť, že za presvedčivým jazykom AI nie je človek, ktorý pozná pravdu a nesie zodpovednosť za svoju radu. Výstupy treba posudzovať, overovať a vedieť spochybniť.
Aj preto v AKM vnímame pripravenosť na AI cez rozvíjanie hybridnej inteligencie. Vďaka nej sa možnosti technológie prepájajú s ľudským úsudkom, kritickým myslením a komunikačnými schopnosťami.
Neurodiverzita nám v tomto môže ukazovať niečo podstatne väčšie než spôsob práce s jednou skupinou zamestnancov.
„Sme málo školení na to, aby sme sa pýtali, zisťovali a boli bez predsudkov zvedaví. Ak nám to bude chýbať, nebudeme pripravení byť firmami budúcnosti,“ hovorí Irena Zatloukalová.
Je to zaujímavý paradox technologickej revolúcie. Učíme sa promptovať, automatizovať procesy a pracovať s AI agentmi. Firemné remeslo však zostáva prácou s ľuďmi.
A čím rozdielnejší ľudia budú spolupracovať medzi sebou aj so strojmi, tým dôležitejšie bude vedieť ich počúvať, rozumieť im a jasne s nimi komunikovať.
Možno preto najdôležitejšou prípravou firmy na AI nebude naučiť ľudí lepšie hovoriť so strojmi. Bude ňou naučiť sa lepšie hovoriť medzi sebou.
Šírte kritické myslenie zdieľaním tohto článku
Začnite odoberať náš newsletter plný aktualít a tých najlepších tipov zo sveta komunikácie a kritického myslenia.
Sme aktívni na sociálnych sieťach
Pre poslucháčov
Dalšie články
Začnite odoberať náš newsletter plný aktualít a tých najlepších tipov zo sveta komunikácie a kritického myslenia.
