Od začiatku pandémie spolu s vírusom bojujeme aj s veľkým množstvom nebezpečných dezinformácií, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach. Je jasné, že na zvládnutie tejto krízy sú kľúčové správne a overené informácie. Problém nastáva, keď ani správne informácie nevedú k očakávanému efektu. Globálna kríza tohto rozmeru ešte viac odhalila slabú imunitu voči kognitívnym chybám.
Pandémia je pre aktuálne generácie nepoznaným javom, na ktorej zvládnutie potrebujeme racionálne myslenie založené na správnych informáciách a kritickom myslení. Aj takmer 11 mesiacov od začiatku pandémie sú konšpiračné teórie a dezinformácie zdieľané na sociálnych sieťach, kde si rýchlo nájdu jedincov, ktorí si ich osvoja ako svoje názory a osobnú pravdu. Hoci sa siete snažia upozorňovať na potencionálne nepravdivé informácie ohľadom vírusu a pravidelne vyzývajú používateľov k overovaniu a vyhľadávaniu faktov len z oficiálnych a spoľahlivých zdrojov, pomerne veľká časť používateľov sa stále opiera o polopravdy, zavádzajúce výroky alebo úplné lži. Dezinformácie však nie sú jediným problémom, ktorý vie negatívne ovplyvniť rozhodovanie ľudí. Veľký podiel zle spracovaných a skreslených informácií si svojim rýchlym myslením vytvára každý sám.
Ako sa to deje?
Ľudské myslenie je jednoducho nedokonalé. Objem informácií, ktorý denne prijímame, sa za posledné dekády exponenciálne znásobil. Od začiatku pandémie sú ľudia vystavovaní odlišným názorom na spôsob riešenia tejto krízy, číslam, grafom, odporúčaniam a zákazom. Na pochopenie šírenia vírusu a dopadu na ľudské telo sú nám denne prezentované vedecké a medicínske výskumy, o ktoré by sa za bežných okolností verejnosť nemusela tak podrobne zaujímať. Myslenie ľudí ale nie je úplne prispôsobené na spracovanie dát z toľkých rôznych kanálov. Na pochopenie toho, čo sa deje naokolo nás, si vytvárame mentálne skratky, ktoré nám pomáhajú triediť a spracúvať náročné informácie do ľahšie pochopiteľných celkov. Aktuálne s vakcináciou tak spoločnosť čelí ďalšej výzve, ktorá sa ale od ostatných opatrení líši tým, že stojí na slobodnej vôli jednotlivcov. Práve o to dôležitejšie je, aby boli rozhodnutia založené na správnych faktoch a aby nepodliehali jednoduchým chybám myslenia.
Negatíva dostupnosti informácií
Jedným z častých problémov myslenia u ľudí je mentálna skratka dostupnosti, ktorou nadhodnocujeme informácie, na ktoré si ľahšie a rýchlejšie spomenieme. Z veľkej časti je to ovplyvnené každodenným čítaním noviniek z aktuálneho diania, pričom v hlave rýchlo nahrádzame staré informácie za nové. To spôsobuje nadhodnocovanie skutočnej vážnosti situácie a skresľuje vnímanie reálnych riskov. To, čo si zapamätáme, je individuálne ovplyvňované našimi skúsenosťami, emóciami, predstavami a taktiež frekvenciou, akou sme informáciám vystavovaní.
Napríklad pády lietadiel sú zriedkavým javom, o ktorých média informujú práve preto, lebo ide o skutočne nezvyčajnú udalosť. Z takýchto správ si však pamätáme len základné fakty a pocit strachu, pričom úplne nevnímame širšiu perspektívu daného javu, ako napríklad obrovský počet vykonaných letov v ten deň alebo dlhé obdobie úspešných pristátí medzi nehodami. Aj keď ide o dokázateľne najbezpečnejší spôsob dopravy, tým, že médiá reportujú výhradne o leteckých katastrofách a nie úspešných letoch, ovplyvňuje rozhodovanie a vnímanie rizík pri cestovaní. Na rovnaký efekt je dôležité dbať pri udalostiach ohľadom pandémie a očkovania proti nej. Hoci je dôležité pravdivo informovať o možných vedľajších účinkoch, ich prioritizácia v médiách môže u ľudí spôsobovať nadhodnocovanie skutočných rizík vakcinácie a ovplyvňovať tak ďalšie rozhodnutia.
Egocentrické skreslenie
Ďalším problémom pri vnímaní informácií je takzvané konfirmačné skreslenie, jedna z najznámejších a najčastejších chýb myslenia. Táto chyba spôsobuje vyhľadávanie a uprednostňovanie informácií, ktoré podporujú ich doterajšie presvedčenie a hodnoty. Plynie to z jednoduchého princípu, že je pre ľudí ťažké prijať informácie, ktoré nechceme, aby boli pravdou. Preto skôr uveríme informáciám, ktoré len potvrdzujú to, čo si už myslíme. Deje sa to najmä vtedy, keď sa potrebujeme vnútorne presvedčiť o správnosti našich rozhodnutí. Je to podvedomá chyba, pri ktorej je jednoduché prehliadať falošné alebo nekonzistentné informácie.
V rámci svetovej krízy, v ktorej sa akurát nachádzame, je takáto chyba nebezpečná najmä z dôvodu, že sa ľudia zámerne vyhýbajú novým informáciám, ktoré by mohli zmeniť ich názor. Mercier a Sperber sa fenoménom zaoberali hlbšie a zistili, že ľudia síce vedia nachádzať aj podporu aj pre iné tvrdenia, ak nad nimi začnú uvažovať, problém však nastáva, ak majú nájsť podporu pre tvrdenia odporujúce ich vlastným názorom. Spresnili teda názov na myside bias, u nás by sme mu najpresnejšie asi povedali egocentrické skreslenie. Tak ho uvádzajú aj českí prekladatelia.
Hoci spomínané mentálne skratky v mnohých prípadoch urýchľujú rozhodovanie, rovnako rýchlo vás môžu doviesť k nesprávnym záverom. Prvý krok, ktorý môžete urobiť preto, aby vaše rozhodnutia neboli ovplyvňované takýmito chybami je uvedomiť si, že existujú aj vo vašom myslení. Až po pomenovaní problému je možné ho eliminovať. Našťastie pre väčšinu ľudí v spoločnosti má pandémia skôr podobu dlhého vyčkávania a viac voľného času, vhodného na získavanie informácií z rôznych dôveryhodných zdrojov a tvorbu rozhodnutí na základe argumentov podložených relevantnými dôkazmi a výskumom. Kritické myslenie je v tejto dobe správnym nástrojom na uvedomenie si nedostatkov vo vlastnom myslení a zlepšenie procesov vytvárania rozhodnutí.