blank

NOVOROČNÉ PREDSAVZATIA – PREČO VZNIKAJÚ A AKO PRI NICH NEZLYHAŤ?

Druhý január je zvyčajne deň, kedy spoznám najviac nových tvárí v miestnom fitku. Nasledujúci zas stretávam obzvlášť veľké množstvo bežcov a bežkýň na hrádzi popri Váhu. A vždy si povzdychnem rovnako – ach, tieto predsavzatia.

 

Novoročné predsavzatia sú zaujímavý psychologický a kultúrny fenomén. Sú akousi prirodzenou súčasťou našich životov. Výskumy v krajinách ako USA hovoria, že takmer 40% dospelých ľudí v krajine si každoročne stanovuje novoročné predsavzatia. Medzi mladými je toto percento ešte vyššie (takmer 60%). Rebríčku najčastejších predsavzatí kraľuje ambícia viac cvičiť a zlepšovať telesnú kondíciu. Jeden z britských výskumov na prelome rokov 2021 a 2022 ukázal, že sa predsavzatia najviac zameriavajú na fyzické a psychické zdravie, šetrenie peňazí či kvalitnejší voľný čas. Zo skúmanej vzorky však len zhruba 30% ľudí dodržalo svoje predsavzatia. Výskumy z iných krajín dokonca hovoria o oveľa nižšej úspešnosti. Bežnou praxou je, že stanovené prísľuby sú porušené alebo nenaplnené už počas januára. 

Z kognitívneho hľadiska sú zaujímavé tri otázky:

Prečo si vlastne predsavzatia tak často dávame?

Prečo ich viac ako polovica z nás nedodrží?

Čo spraviť pre to, aby sme sa svojich plánov držali lepšie?

Prečo si ľudia dávajú predsavzatia?

 

Dôvody sú najmä dva – tradícia a ašpirácia. Novoročné rezolúcie vyzerajú byť pomerne modernou záležitosťou, no ich spoločenský základ sa viaže do dávnej minulosti. Už starí Babylončania si pred 4000 rokmi stanovovali kvázi-novoročné ciele. V ich prípade išlo o oslavu začiatku zberu jačmeňa, ktorým boli odštartované niekoľkodňové sviatky. Počas nich si ľudia stanovovali ambiciózne ciele, ktoré mali splniť do ďalšieho zberu. V histórii si svoje rezolúcie našli miesto aj v mnohých náboženstvách či štátnych zriadeniach najmä vojenského charakteru (ako napríklad staroveký Rím). Keby však predsavzatia aj nesiahali do dávnej minulosti, zo socializačného hľadiska stačí, že si ich dávajú ľudia okolo nás už roky.

 

Ak, samozrejme, napĺňajú aj druhý aspekt. Tým je ašpirácia. Nový rok je žiarivou demonštráciou „čistého štítu“. Ľudská psychika je nastavená tak, že je pre ňu ľahšie pracovať s motiváciou a plánovaním, ak je na napĺňanie cieľov ešte všetok čas pred nami. Je to veľmi podobné, ako keď je po úspešnej maturite človek okamžite veľmi motivovaný zvládnuť nasledujúci akademický alebo kariérny krok. Ak nejaké časové okno práve začína, ľudský mozog má najväčšiu mieru motivácie a odhodlania aj do náročných cieľov. A zároveň má kapacitu, pretože starým obdobím niečo väčšinou aj končí.

 

Ak sme tak motivovaní, prečo predsavzatia nedodržíme?

Najväčšie klišé v tomto texte znie – stanoviť si ciele je oveľa ľahšie, ako ich naplniť. Pri predsavzatiach to platí dvojnásobne. Predsa ide o ciele, ktoré sme si stanovili často s veľkou pompou, motiváciou a pripravení dokázať sami sebe niečo v minulom roku nepredstaviteľné. Ak teda existuje niečo, kde ľudia do bodky napĺňajú metaforu o ružových okuliaroch, je to práve problematika predsavzatí. Psychológovia a psychologičky sa zhodujú, že medzi najčastejšie dôvody patrí stanovenie náročného cieľa, ktorého prvotné nenaplnenie dokáže odrádzať. Špeciálne pri ľuďoch, ktorí radi vidia výsledky čo najskôr. Najhoršia je podľa výskumov kombinácia príliš vágneho cieľa, ktorého naplnenie nie je ľahko viditeľné, a málo flexibilného človeka, ktorý nie je pripravený zmeniť cieľ alebo prístup. Vedkyňa a spisovateľka Britt Frank tvrdí, že schopnosť udržať naše snahy tkvie v úprimnosti. Ľudia si totiž podľa nej stanovujú ciele bez úprimného zhodnotenia toho, čo dokázali a nedokázali v minulosti. Prekonávanie sa pritom vyžaduje veľmi pevné oddanie sa úprimnosti k sebe, a to za každú cenu.

 

Tak ako byť pri tomto všetkom s predsavzatiami úspešný?

Jeden z teoretických kľúčov nám radí teória kritického myslenia. Tá je v princípe postavená na predpoklade, že ľudský mozog sa podľa okolností dokáže prispôsobiť relevantným informáciám a v prípade potreby „preprogramovať“. A schopnosť zmeniť prístup je kľúčová pri stanovení realistických cieľov či pri zvládaní občasných prekážok.

 

Mám pre Vás, ale aj 3 konkrétne tipy, ktoré pri napĺňaní predsavzatí môžu pomôcť:

 

Stanovte si merateľné a dosiahnuteľné ciele

  • Čím jednoduchšie je pre vás odsledovať si napĺňanie cieľov, tým jednoduchšie je zintenzívniť snahu, alebo si od nej zaslúžene oddýchnuť. A, samozrejme, je nutné tieto merateľné ciele stanoviť realisticky (ak som minulý rok nezvládol natrénovať na 5-kilometrový beh, cieľa zabehnúť maratón je príliš ambiciózny).

 

Nastavte si hlavu na priebežnú evaluáciu

  • Veľa ľudí sa po čiastočnom nesplnení cieľa na ďalšiu snahu vykašle úplne. Ak napríklad schudnú o kilo menej, ako si na prvé 3 mesiace stanovili, prestanú sa snažiť úplne. Kľúčom môžu byť pravidelné a menšie ciele. Vypestujte si napríklad zvyk stanoviť si nový cieľ každý druhý pondelok. Pri stanovovaní cieľa naviac riadne preskúmajte, čo Vám pomáhalo alebo komplikovalo situáciu posledné dva týždne, a tomu prispôsobte nový cieľ. Ak ho znížite o jednu návštevu fitka, je to menšia ujma ako strata pravidelného cvičenia. Zároveň viac dobre zvážených cieľov prináša viac príležitostí k radosti zo splnenia.

 

Napíšte si všetky prekážky, ktoré sa vám môžu postaviť do cesty

  • Skutočným zabijakom odhodlania sú nečakane nepríjemné situácie. Keď som slepo a bez uváženia pripravený behávať, prekvapí ma veľa nepríjemností – príliš zima, príliš teplo, príliš do kopca, dnes ma práca vyčerpala, atď. Ak ale svoje myslenie vopred nastavíte na konkrétne typy možných prekážok, nielen že vás nič neprekvapí. Vaša hlava bude naviac častejšie rozmýšľať nad tým, ako jednotlivé prekážky prekonávať.

 

Stanovenie aj plnenie predsavzatí je o hlave (okej, tak možno toto je najväčšie klišé ☺ ). Tréningom ju však vieme naučiť stanoviť si kvalitné ciele a posúvať nás efektívne k ich naplneniu. Podľa mňa práve preto prvým predsavzatím, vďaka ktorému splním aj tie ďalšie, je v roku 2024 predovšetkým trénovať myslenie, riešenie problémov a prácu s informáciami.

 

A v tom Vám v novom roku všetci v Akadémii držíme palce.

 

Text napísal lektor AKM

Jakub Kobela

Šírte kritické myslenie zdieľaním tohto článku

Buďte v obraze

Začnite odoberať náš newsletter plný aktualít a tých najlepších tipov zo sveta komunikácie a kritického myslenia.

Sme aktívni na sociálnych sieťach

Pre poslucháčov

Dalšie články

Mohli by vás zaujímať aj tieto články

Buďte v obraze

Začnite odoberať náš newsletter plný aktualít a tých najlepších tipov zo sveta komunikácie a kritického myslenia.