Štúdie ukazujú, že na prvom dojme naozaj záleží. Vytvorili ste si niekedy nesprávny úsudok a následne ste si ho len ťažko naprávali? Alebo ste sa zaľúbili na prvý pohľad? Za všetko zrejme môže tento fenomén.
Haló efekt pomenoval americký psychológ Edward L. Thorndike v roku 1920. Vtedy požiadal vojenských dôstojníkov, aby priradili vlastnosti ich podriadeným, s ktorými predtým nemali kontakt. Vtedy Thorndike spozoroval silnú väzbu medzi pozitívnymi a negatívnymi vlastnosťami a fyzickým vzhľadom. Vysoký a atraktívny človek bol hodnotený ako inteligentný a obdržal lepšie skóre ako zvyšok.
Pri tomto efekte docháza k vytváraniu dojmu o osobe na základe nesúvisiacich faktorov. Je to systematická chyba, pri ktorej sa zameriavame na jednu dominatnú črtu, na základe ktorej si subjektívne generalizujeme zvyšok zdania. Ovplyvňuje nás fyzický vzhľad, rovnako ako aj hlas, či obsah reči.
Dobrý prvý dojem znamená, že si o človeku vytvoríme pozitívny obraz a pridelíme im vlastnosti ako inteligencia a zodpovednosť. O ľuďoch so zlým prvým dojmom si skôr povieme, že sú nezodpovední a leniví. Taktiež za inteligentných označíme tých ľudí, čo s nami súhlasia. Tento efekt ale výrazne ovplyvňuje našu schopnosť kriticky myslieť. Fyzický vzhľad vôbec nemusí súvisieť s vnútornými schopnosťami ľudí.
Haló efekt v rôznych oblastiach
V týmto efektom sa dá stretnúť už v škole, kedy učitelia podľa niektorých štúdií dávali lepšie známky atraktívnejším študentom. Ďalšia štúdia zas ukazuje, že učitelia hodnotili lepšie eseje žiakov s populárnymi, bežnými a atraktívnymi menami, než tie od žiakov s netradičnými a nezvyčajnými menami – rovnako ľudia s netradičnými, ťažko vysloviteľnými menami mali nižšie šance na získanie zamestnania a ľudia s bežnými menami sa jednoduchšie dostanú na vyššie pozície.
Tento efekt je často využívaný aj v marketingových metódach. Ľudia si oveľa radšej kúpia neznámy produkt, pokiaľ ho odporúča napríklad celebrita. Pri experimente, v ktorom rovnaké produkty boli označené ako “organické” alebo “bežné”, za tie “organické” boli ľudia ochotnejší zaplatiť viac a hodnotili ich pozitívnejšie.
V práci sa vám na začiatku môže podariť určitá úloha, za ktorú si vás nadriadený zapamätá v pozitívnom svetle. Alebo sa vám slušnejšie oblečený človek môže zdať profesionálnejší a pracovitejší. Takýmto ľuďom sú ospravedlňované neskoré príchody či chyby pri práci. Haló efekt totiž stojí aj na tom, že sa snažíme utvrdzovať si prvé dojmy. Snažíme sa podvedome vyhýbať konfliktným informáciám a opravám naších úsudkov.
Ako s tým pracovať
Je dôležité si uvedomiť, že aj vy na základe tohto efektu často hodnotíte ľudí a veci naokolo vás. Snažte sa zamýšlať nad vecami viac objektívne a nerobiť unáhlené závery. Pomôže vám to robiť lepšie a informované rozhodnutia. Efekt haló je len skratkou, ako spoznať ľudí čo najrýchlejšie. Realita je však často úplne iná. Efekt ale netrvá večne a časom sa vytráca, a tak je dôležité dbať aj na iné stránky. Preto pozor na lásku na prvý pohľad.
BusinessInsider, Healthline, SmallBusiness, P. Tavel, PsychologyToday, HRDailyAdvisor, Effectiviology, Very Well Mind