Firemnú kultúru môžeme definovať ako súbor prístupov, postupov a správania vo firme. Ide o spôsob vzájomných interakcií na základe zdieľaných hodnôt zamestnancov, ktoré vedú k spoločným firemným rozhodnutiam. Kladenie dôrazu na kritické myslenie v pracovných tímoch vám pomôže nastaviť firemnú kultúru tak, aby vaša každodenná práca prinášala čo najlepšie výsledky.
Doba, v ktorej sa momentálne nachádzame, je skloňovaná s prívlastkom mnohých kríz, od pandémie, či vojnovej situácie na Ukrajine a ich nepriaznivým dôsledkom na finančnom trhu. Veľké spoločnosti aj malé firmy už tretím rokom prekonávajú jednu špecifickú prekážku za druhou, čím sa im míňa priestor na plnenie vlastných cieľov.
CEO spoločnosti IDEO Tim Brown, ktorá sa podobne ako AKM venuje zlepšovaniu myslenia a procesov v spoločnostiach, má na ťažkosti firiem v súčasnej dobe jednoznačne optimistický názor: „Príležitosť vytvárať úplne nové typy riešení a ciest vpred nielenže nikdy nebola viac možná ako dnes, ale ani nikdy tak potrebná,“ povedal T. Brown už v roku 2019, pričom je podľa neho potrebné pretransformovať neistotu do zvedavosti a nadšenia. Takéto zmýšľanie dokáže vyplniť prázdny priestor medzi komfortnou zónou a novými nápadmi.
Na to je ale potrebný dobre zmýšľajúci tím ľudí a často aj externá pomoc od facilitátorov a trénerov, ktorí majú skúsenosti s učením týchto zručností. Problémy a krízy takého rozmeru sa podľa neho jednoduchšie riešia vo väčších skupinách ľudí, ktoré svojim diverzným myslením prinášajú širokú škálu názorov a kreatívnych riešení. Rozvoj a podpora kritického myslenia vo vnútri jednotlivých tímov aj vedenia spoločnosti tak zjednodušuje procesy a zároveň pomáha efektívnejšie formulovať spoločnú stratégiu na zvládanie prekážok.
Ako ale začať pestovať kultúru kritického myslenia?
Začať kultivovať kultúru kritického myslenia vo vašej firme či v menších pracovných jednotkách nikdy nie je neskoro. Premena zaužívaných procesov a zmena dynamiky nepríde zo dňa na deň, ide o hlbokú zmenu myslenia v tíme. Existuje mnoho ciest, akým sa dá jednoducho podporovať kritické myslenie v pracovnom prostredí.
Základom kritického myslenia je schopnosť pýtať sa správne otázky na analýzu problému. Či ste riaditeľom spoločnosti alebo vedúcim menšieho tímu, T. Brown verí, že základom pre ustanovenie svojej pozície ako kvalitného lídra že schopnosť spájať ľudí za správnym účelom a cieľom, ktorým je vhodná definícia otázky. Podľa neho je vhodnou jednotkou výskumu dobrá otázka, nie riešenie. Brainstorming v tímoch sa stal základom pre riešenia všetkých problémov, no pokiaľ tím nie je zhodnutý na správnej otázke, je ťažké prinášať korektné riešenia.
Zavedenie malých zmien do kolektívneho myslenia v tíme môže zo začiatku zaberať viac námahy, no z dlhodobého hľadiska podpora kritického myslenia u zamestnancov šetrí čas a prináša efektivitu do každodennej práce. Kritické myslenie prináša upratané myšlienky, vďaka čomu sa do komunikácie dostáva jasnosť a otvorenosť. Vyjednávania, meetingy a náročné konverzácia už nie sú tak náročné, pokiaľ vieme jednoducho roztriediť informácie a podať ich takým spôsobom, aby ich partner v konverzácii pochopil presne tak, ako boli myslené. Zo správne zatriedených dát sa vďaka dobrej analýze z komunikácie a myslenia vytrácajú skreslenia a zaujatosti, ktoré ovplyvňujú naše rozhodovanie. Ako to docieliť v pracovnom tíme?
Tréning začína analýzou
Kritické myslenie v pracovnom prostredí nie stále prichádza automaticky, no je kultivované a posilňované pravidelným tréningom myslenia s vhodnou spätnou väzbou. V prvom rade je dôležité objektívne zreflektovať súčasný stav, identifikovať slabiny a silné stránky a vytvoriť si jasnú predstavu o tom, ako kritické myslenie dokáže zlepšiť vnútorné procesy, komunikáciu a všeobecnú prácu v tíme. Americkí odborníci a zakladatelia inštitútu The Center for Agile Thinking and Cognetics Interactive, Anne Pauker a Charles B. Kriezbergovci, zformulovali niekoľko otázok ako odrazových mostíkov pre správne nastavenie procesu, ktoré si môžete na začiatok položiť:
- Čo sa v mojom pracovnom tíme nedeje, no zlepšilo by sa, ak by členovia tímu mysleli kriticky?
- Ako by kritické myslenie zlepšilo našu efektivitu, výkonnosť a kompetitívnosť?
- Akým riskom čelíme, pokiaľ nezmeníme náš prístup k riešeniu problémov a rozhodovaniu?
- Ako zistím, či sa členovia tímu zlepšili v kritickom myslení?
- Kto v mojom tíme je dobrý kritický mysliteľ či mysliteľka a zvláda kvalitné riešenie problémov? Aké nástroje na to používa a ako ich viem zreplikovať?
- Kto sa môže cítiť ohrozený lepším kritickým myslením? Ako na to reagovať?
Kriezbergovi odporúčajú vyhýbať sa všeobecným odpovediam a naopak snažiť sa byť čo najkonkrétnejší, ako sa dá. Otázky rozpracované do podrobných detailov vám pomôžu vytvoriť jednoznačnú víziu pre svoj tím. Tú potom veľmi jasne, v konkrétnych krokoch a príkladoch komunikujte svojmu tímu. Komunikujte význam zmeny procesov a benefity kritického myslenia.
Kritické myslenie sa nedá tímu prikázať, ale v postupnom procese sa dá naučiť. Nájdite si spôsob merania alebo iného pozorovania a reflektujte, či sú vnútorné procesy a kultúra nastavené správne. Poznávacím znakom kritických mysliteľov je láska k mysleniu, overovaniu a neustálemu zlepšovaniu. Svojmu tímu tak ideálne poskytnite možnosť individuálneho feedbacku a mentoringu pre neustály progres.
Zobrať si na seba zodpovednosť za učenie a progres kritického myslenia u zamestnancov je mentálne aj časovo náročná práca, na ktorú však existujú odborníci. V Akadémii kritického myslenia sme na základe desiatok rokov skúseností nášho lektorského tímu vyvinuli kurzy kritického myslenia, argumentácia, vyjednávania a komunikácie. Metódy z kurzov pravidelne testujeme a upravujeme podľa potrieb klientov, aby sme zaručili čo najlepšie výsledky vo vašich pracovných tímoch. Ponúkame školenia dlhodobého vzdelávania, na ktorých s vašim tímom rozvinieme všetky oblasti efektívneho kritického myslenia, Všetky podrobnosti o našich službách nájdete na našej webovej stránke kritickemyslenie.sk.
Zdroje: IDEOU, Harvard Business Review, The Business Case for Critical Thinking (A.P. Kreitzberg, C.B. Kreitzberg)