Koľko otvorených kariet máte v prehliadači práve teraz? A aké číslo červeno svieti pri vašich aplikáciách v mobile? Žijeme v dobe informačného pretlaku, no naše mozgy sa nestihli prispôsobiť. Kritické myslenie je jedným z riešení.
V dnešnej dobe sme nútení vedieť spracovať obrovské množstvo informácií. Od momentu, kedy sa zobudíme, po celý deň aktívne aj pasívne prijímame rôzne druhy dát. Zároveň sa od nás neustále očakáva, že sme to schopní bez problémov spracovať. Slovné spojenie informačný stres je skloňované čím ďalej, tým viac, ale nie je to pre ľudstvo úplná novinka. Prvé zmienky o preťažení z dát máme už z 3. storočia pred naším letopočtom, ďalšie nachádzame v renesancii a z veľkej časti v období priemyselnej revolúcie.
Koncept informačného stresu prvýkrát oficiálne definoval profesor politológie Bertram Gross v roku 1964. Podľa jeho definície informačné preťaženie nastáva v momente, kedy do systému príde viac dát, než je priestoru na spracovanie. Keďže žiadny človek nemá neobmedzenú kognitívnu kapacitu, hlavným následkom preťaženia je zhoršená kvalita rozhodovania. Pri výskume na vzorke 1000 ľudí, až 35% uznalo, že potreba zvládať informačné preťaženie im spôsobuje stres, nepokoj a úzkosti. Zvyšných 65% považuje množstvo informácií, ktoré musia spracovať, za veľkú obavu v ich živote. Opakované štúdie potvrdzujú, že dnešný objem informácií je veľkým stresovým faktorom.
Čítame až 175 novín denne
Vedcom sa v roku 2011 podarilo tento objem kvantifikovať. Oproti roku 1986 potrebujeme každý deň spracovať až 5 krát viac informácii. To je ekvivalent prečítania 175 novín každý jeden deň. Za posledných 10 rokov sa však toto číslo exponenciálne zvýšilo. Pre porovnanie, sociálna sieť Instagram funguje od roku 2010. Odvtedy bolo na sieť publikovaných 50 miliárd príspevkov, alebo 1117 príspevkov každú jednu sekundu.
Technológie sa jednoducho zvládli vyvinúť omnoho rýchlejšie, než evolúcia mozgu a myslenia. Pre mozog je prirodzené vyhľadávať a analyzovať stále nové informácie, keďže na tom vždy záviselo prežitie ľudstva. Technológie však dovolili zdieľať mnohonásobne väčší objem informácií, než na aký sme boli doteraz zvyknutí. Zatiaľ čo sa snažíme spracovať a vyhodnotiť jednu informáciu, bezprostredne prijímame ďalšie. Neuróny sú živé bunky, ktoré fungujú na rovnakom princípe metabolizmu, ako v minulosti. Teraz ale o ich energiu neustále súťažia desiatky facebookových statusov, každodenné e-maily od kolegov, pravidelné upozornenia z Minúty po minúte, ľudských rozhovorov, ale zároveň množstvo úplne obyčajných vnemov z vonkajšieho sveta. Prepracovanie mozgu z vyhodnocovania neobmedzeného množstva informácií vedie k zvýšeniu hladiny stresového hormónu kortizolu, čo sa môže prejavovať zmätením, výpadkami pamäte, nepokojom a horšími rozhodnutiami.
Budem už navždy v strese? S kritickým myslením nie.
Zdá sa, že už nikdy nebudeme prijímať menej informácií než doteraz. Existujú však nástroje, ktoré nám vedia pomôcť zvládnuť nápor dát. Rozvíjanie kritického myslenia je jedným z nich. Minuloročný výskum univerzity Virginia Tech zisťoval na vzorke pohotovostných manažérov vzťah medzi informačným preťažením a analytickým, kritickým a intuitívnym myslením. Aj keď preťaženie podľa výskumu vplýva na všetkých podobne, manažéri s vyššou úrovňou kritického myslenia pri tom pociťovali nižšiu úroveň stresu. Štúdia uvádza, že kriticky mysliaci manažéri dokážu lepšie pracovať a vyrovnávať sa s negatívnymi stresovými faktormi. Pravdepodobne preto, lebo dokážu spraviť krok vzad a pozrieť sa na veci z nadhľadu, vhodne analyzovať svoje skúsenosti a predošlé správanie s cieľom lepších rozhodnutí v budúcnosti.
Počas rozhovorov pri zbere dát, manažéri s lepšie rozvinutým kritickým myslením sami upozorňovali na dôležitosť zvládania stresu a vykazovali schopnosť poučiť sa z minulých rozhodnutí. Zároveň si vopred uvedomovali, že informačný nápor vie ovplyvniť ich rozhodnutia, preto napríklad preferovali osobné schôdzky, aby dokázali na základe priamych informácií zvoliť to najlepšie rozhodnutie. Taktiež preferovali v krízovej situácii mentálne spomaliť, aby si vytvorili priestor na analýzu a kritické zamyslenie sa nad všetkými informáciami, čo predstavuje kľúčový faktor pre správne rozhodnutia.
Väčšina informácií má 1 až 2 kľúčové body. Nájdite ich.
Okrem rozvoja kritického myslenia vám so stresom z preťaženia pomôžu aj jednoduché filtry na informácie. Napríklad sa prestaňte cítiť previnilo, keď nestíhate sledovať všetky správy naokolo. Neznamená to ignorovať dôležité pracovné maily, ale taktiež nie je potrebné mať každý deň komplexný prehľad svetového diania a je v poriadku informácie prioritizovať. Rovnako nie je nutné analyzovať všetky informácií v rovnakom čase, ako k vám prichádzajú – odložte si ich na neskôr, vyhraďte si špecifický čas na sociálne siete, sledovanie správ, či odpisovanie na neurgentné správy. Taktiež môžete zapracovať na schopnosti vedieť identifikovať len tie najdôležitejšie záchytné body informácií a posunúť sa ďalej. Dôležité je neprispievať k informačnému preťaženiu iných. Skúste posúvať nezaujaté informácie jednoducho a stručne, s relevantnými, ľahko dohľadateľnými doplňujúcimi údajmi a dajte ostatným konkrétny cieľ, čo majú s údajmi urobiť.
Zdroje:
prof. Martin Hilbert, Virginia Tech study, IO and stress study, Forbes, Fast Company, Interaction Design Foundation,